História a profil školy

Škola umeleckého priemyslu Josefa Vydru v Bratislave je najstaršou výtvarnou umeleckou školou na Slovensku.

Škola vznikla ako Škola umeleckých remesiel a jej zriaďovateľom bola Obchodná a priemyselná komora mesta Bratislavy. V roku 1928/1929 boli otvorené večerné kurzy kreslenia a reklamného aranžovania. Dennú výuku Škola umeleckých remesiel začala v školskom roku 1930/1931 v novootvorenom školskom komplexe na Vazovovej ulici (dnešný rektorát Slovenskej technickej univerzity). Metodikou a zameraním programu škola vedome nadviazala na nový európsky prúd, ktorý vytýčil avantgardný nemecký Bauhaus.  


Zakladateľom, organizátorom a prvým riaditeľom Školy umeleckých remesiel sa stal Josef Vydra, maliar, historik a teoretik umenia, významný etnograf a pedagóg. Spolu s ním tu svoje schopnosti a skúsenosti odovzdávali osobnosti slovenskej a českej umeleckej avantgardy: Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Jaromír Funke, Ladislav Kožehuba, Karel Plicka, František Tröster, Júlia Horová, František Reichental, Zdeněk Rossmann, Ferdinand Hrozinka, Emanuel Margold, František Kalivoda a ďalší. Nové vyučovacie metódy dopĺňali aj prednášky renomovaných európskych osobností. Uskutočnil sa cyklus prednášok László Moholy-Naga, Jana Tschicholda, Hannesa Meyera, Ernő Kállaia, Karla Teigeho, Zdenka Pešánka, Ladislava Sutnára. Škola umeleckých remesiel pôsobila až do roku 1938, keď po nástupe fašizmu bola jej činnosť zrušená a český učitelia museli školu opustiť. V poslednom školskom roku bol riaditeľom Školy umeleckých remesiel Ľudovít Fulla. Významná slovenská teoretička Iva Mojžišová vo svojej publikácii o ŠUR, nazvala túto školu „školou moderného videnia“.  


Po skončení vojny sa ukázala potreba zriadiť Školu umeleckého priemyslu. Činnosť školy sa obnovila v roku 1945 v budove bývalého Evanjelického lýcea na Palisádach 51. Na Škole umeleckého priemyslu začali pôsobiť niektorí pedagógovia aj absolventi Školy umeleckých remesiel napríklad Ladislav Kožehuba, Martin Brezina, Ladislav Roller, Fridrich Moravčík a mnohí ďalší. Študijné odbory sa v škole otvárali postupne tak, ako to vyžadovali požiadavky praxe. Na Škole umeleckého priemyslu pôsobilo množstvo významných pedagógov medzi inými Jozef Brimich, Miroslav Fikari, Teodor Lugs, Gabriel Štrba, Fridrich Moravčík, Ludwik Korkoš, Štefan Belohradský, Juraj Gavula, Ján Berger, Milota Havránková, František Tomík, Ján Krížik, Vladimír Kordoš, Michal Zdravecký, Ján Gazdík, Milan Bočkay, Marián Meško, Peter Meluzin, Marián Mudroch ako aj mimoriadna pedagogická a výtvarná osobnosť - Rudolf Fila. V roku 1993 sa názov školy zmenil na Školu úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru. 


Škola umeleckého priemyslu Josefa Vydru je od roku 2019 opätovne jej staronový názov školy. Súčasný program školy nadväzuje na progresívne a avantgardné ideové odkazy Školy umeleckých remesiel a vytvára základnú osnovu smerovania Školy umeleckého priemyslu Josefa Vydru. Škola má dnes tieto študijné odbory: propagačné výtvarníctvo, grafický dizajn, priemyseľný dizajn, fotografický dizajn, keramický dizajn, dizajn a tvarovanie dreva, kameňosochárstvo, textilný dizajn, konzervátorstvo a reštaurátorstvo a propagačnú grafiku. Štúdium je 4-ročné a končí sa maturitnou skúškou. Učebné plány pozostávajú zo všeobecnovzdelávacích a odborných predmetov. Učivo sa špecifikuje v jednotlivých študijných odboroch s dôrazom na syntézu teoretických, remeselno-technických a odborných výtvarných znalostí. Žiaci sú vedení k samostatnému riešeniu úloh, aby už v priebehu štúdia získali potrebnú výtvarnú i remeselnú zručnosť. Ťažisko odborného vzdelávania je zamerané na rozvíjanie individuálnej kreativity žiakov. Umelecká osobitosť pedagógov školy je nevyhnutným predpokladom tvorivej atmosféry a kvality školy. 


Počas svojho pôsobenia škola vychovala niekoľko generácií významných umelcov a odborníkov, ktorí sa nemalou mierou zaslúžili o rozvoj umeleckého diania na Slovensku a priblížili ho svetu. Sú to také významné osobnosti ako Albín Brunovský, Andrej Rudavský, Jozef Jankovič, Anton Cepka, Vladimír Popovič, Vladimír Gažovič, Július Koller, Stano Filko, Róbert Bielik, Daniel Brogyányi, Daniel Brunovský, Matúš Cepka, Judita Csáderová, Ivan Csudai, Michal Czinege, Dávid Čársky, Michal Černušák, Anton Čierny, Jana Farmanová, Milan Ferenčík, Veronika Filová-Rónaiová, Mária Fulková, Juraj Gavula, Martin Gerboc, Jozef Gertli-Danglár, Ladislav Guderna, Ašot Haas, Boris Hanečka, Milota Havránková, Vladimír Havrilla, Pavol Hlôška, Xénia Hoffmeisterová, Táňa Hojčová, Jana Hojstričová, Ľudovít Hološka, Roman Hrčka, Viliam Chmel, Eva Chmelová, Svetozár Ilavský, Róbert Jančovič, Martin Kállay, Jaroslav Kočiš, Peter Kľúčik, Vojtech Kolenčík, Tamara Kolenčíková-Klimová, Patrik Kovačovský, Martin Kubina, Jozef Kurinec, Ľubica Lauffová, Ľubomír Longauer, Róbert Makar, Erna Masarovičová, Ľubomír Mikle, Zuzana Mináčová, Svetozár Mydlo, Dušan Nágel, Peter Ondrejička, Peter Ondrušek, Marek Ormandík, Viktor Oravec, Ladislav Pagáč, Milan Pagáč, Ambróz Pajdlhauser, Zora Palová, Pavol Tóth, Anton Podstranský, Peter Roller, Júlia Sabová, Dorota Sadovská, Tono Stano, Ján Strieš, Ján Šicko, Martin Štrba, Miro Švolík, Rastislav Trizma, Miroslav Trubač, Emöke Vargová, Ivica Vidrová-Langerová, Michal Zdravecký, režiséri Juraj Herz, Juraj Jakubisko, Jozef Bednárik, Elo Havetta, mím Milan Sládek, herečka Zdena Studenková, scénografi Ján Zavarský, Aleš Votava, a ďalší.